reklama

Veď neplačem

Pamätám si, ako som vlani zhášala vo všetkých izbách, pretože ticho (a tma) lieči.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stálo to kedysi na nástenkách a chodbách všetkých nemocníc, biele nápisy na zelených stenách, všetky nemocnice boli kedysi len biele a zelené, lebo biela je taká čistá a zelená ukľudňuje. (Asi.) To bolo dávno, ešte za socíku, ale niektoré pravdy ostávajú a ľudia im veria, aj keď módnejšie je im hovoriť klišé. Dnes už nemáme nástenky. (Len nástenkové tendre.) A v nemocniciach sú steny ružové a tiež fialové a žlté. 

Pamätám si, ako ma tam raz v náručí priniesla moja mama, bolo leto, horúce a suché, položila ma doktorovi na chirurgickom sále na stôl a ostala stáť na prahu a on sa smial a neprotestoval, kým mi šil tržnú ranu na predlaktí, dnes by sa to už asi stať nemohlo, všetky tie prísne pravidlá a predpisy a sterilné úsmevy. Myslela som si vtedy, že umriem (toľko veľa krvi a prežiť to?), a tak mama stála vo dverách, aby som sa nebála a ten lekár s ňou žartoval a pritom mi zašíval predlaktie, v kútikoch očí mal drobné vrásky a v hnedých očiach zelené bodky (naozaj boli zelené?). Keď vyrastiem, budem ako on, hovorila som si vtedy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

(Je ľahké veriť čomukoľvek, keď máte desať rokov.)

V aute duní (Adamov) Linkin Park a mesto sa pomaly vyprázdňuje. Sobota ráno je vždy v City tichá. Míňam zopár bezdomovcov, žltých kontajnerov, zopár architektonických skvostov, štyri barabizne čakajúce na odstrel, jeden strom zabudnutý uprostred betónu. A dve polorozpadnuté fontány. Tiež jednu sochu neznámeho padlého hrdinu poznačenú časom, patinou a vtáčím trusom. Starý most špatí nové graffiti a skorumpovaný politik na panensky bielom bilboarde. Usmieva sa úsmevom vylepšeným vo fotoshope, vyliftingovanú tvár nenarúša ani jedna vráska. Dokonalosť sama.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dickens vraj prepísal Veľké nádeje tak, aby urobil svojho hrdinu ( Pipa ) šťastným. Tiež by som najradšej vzala pero a preškrtala zopár strán svojho i tvojho života. Ale ešte neovládam dokonale hru. Ani pády. Buddy hovorieva, že smrť je vraj len útekom z času. Na krehkom rozhraní dvoch svetov si teraz niekde aj ty. Ale nie si ešte mŕtvy. Nie. Ešte nie. 

Tuho privieram oči. Mala by som sa sústrediť na riadenie auta, cesta do Prahy je únavná a Profesor sľúbil, že na teba dohliadne, teraz, keď vie, že si to ty. Práve ten Profesor, ktorého si nikdy nemal rád, aj keď si ho poznal len z môjho rozprávania. Chladný vzduch prúdi cez pootvorené okno dnu, do auta. Buddy podriemkava na sedadle spolujazdca. Je vychudnutý a smutný. Ale, aspoň mi tu nehulí. A počúva ma, ak práve nespí. Celú cestu mu o nás rozprávam. Už celú večnosť. Je to päť alebo viac hodín? Občas niečo poznamená, ale väčšinu času mlčí a fajčí. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prší. V korunách stromov šumí teplý dážď. V našom starom byte som ti pobalila pár vecí. Tiež nejké fotky a listy, čo si mi písal. A ja tebe. Majú aspoň sto rokov! (To si ešte ľudia písali listy!) A tiež čokoládu a zázvorové keksy.

(Chcela by som sa znovu vyliať z brehov a vyprahnutá strácať s tebou svoju nevinnosť. Chcela by som, aby sa nám naše mokré šaty nehanebne znovu lepili na telo. Chcela by som opäť na krku cítiť tvoj dych a rozpúšťať sa v mede. Chcela by som, aby si opäť tiekol mojím telom a pulzoval so mnou vo vášnivom tanci. Chcela by som sa ti prisať k perám a pozakrúcať sa do teba. A stratiť sa v láske. Už navždy. Chcela by som s tebou čítať ufúľaných básnikov a objímať sa v palacinkárni. A zalievať muškáty v každom okne. A neriešiť, či Zara alebo Mango. Orange alebo O2. Tmavoplavá alebo platinová. Milenec alebo rozvod. Čierna ovca alebo biela vrana.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"A vieš, čo?" Spýta sa zrazu Buddy a pripaľuje si asi desiatu Davidoffku. Ani som si nevšimla, kedy sa prebudil. 

"To posledné si povedala nahlas." Smeje sa a v kútikoch očí sa mu robia drobné vrásky.

"Čierna ovca je reálna. Nie vymyslená. Nevidela si Kubka a Maťka?"

"Videla, ale akosi si to nepamätám." Krčím nosom a snažím sa nedýchať. (Priveľa fajčí. Buddy.)

"Tak si sa poriadne na ten večerníček nedívala, pretože inak by si CELKOM URČITE vedela, že čierna ovečka existuje. A nie je žiadnou hanbou rodiny. Len je iná. Nie zlá. Len iná." Povie a skoro v tej istej chvíli opäť zaspí.

Andrea Strýčková

Andrea Strýčková

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenapraviteľná idealistka, čokoholička, závislá na láske, pistáciovej zmrzline a Frasierovi, s intermitentnými blond záchvatmi :-) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéV zátvorke

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu